Kolping Slovensko

Návštevnosť:

Dnes: 84
Tento týždeň: 446
Tento mesiac: 276

Diskusné fórum

Pridajte váš príspevok do diskusie:
Meno:*
Príspevok:*
  * Údaje musia byť vyplnené
Koľko je 2x3?*
admin | 27.8.2010 14:11
Ospravedlnujeme sa mate pravdu, cela stranka nie je aktualna, ale pripravujeme novu, vdaka za porozumrnie
Martin | 24.6.2010 12:11
Chcem sa opýtať, je na tejto stránke aj niečo aktuálnejšie. Kalendár podujatí je totiž neaktuálny!
kontakt na Pavla Zatku | 28.12.2009 21:52
pzatko@gmail.com
Jana M | 28.12.2009 18:49
Hľadám kontakt na pána Pavla Zaťku, ktorý sa podielal na výstvabe hlineného domu v Spišskom Podhradí v spolupráci s pánom Michalom Sládkom. ďakujem za info
Gabika | 10.9.2009 19:55
A to si robíte srandu? Prečo sa angličania, alebo nemci neučia po slovensky? A toto je čo za pomoc? prečo zamestnávatelia kladú veľké požiadavky? Ale to len preto ,lebo ,aby na úrad čosi vykázali a pritom len a len po protekcii berú. Je to spravodlivé? Hoci jaký somár sa dostane na pozíciu a potom vyzerá Slovensko ,tak ako vyzerá.
prezes@kolping.sk | 21.2.2008 15:28
Liebe Freunde im Kolpingwerk, Über die europäische Integration und die Arbeitsweise europäischer Institutionen informiert, wie in jedem Jahr, so auch das diesjährige 30. Europäische Studienseminar. Zu diesem Jubiläum sind jedoch einige besondere Ehrungen vorgesehen. Teilnehmer/innen aus zahlreichen europäischen Ländern können Informationen aus erster Hand bekommen: Auf dem Programm stehen Referate und Gespräche mit hochrangigen Politikern, Beamten, Experten und Journalisten. Die Seminarkosten der mittel- und osteuropäischen Teilnehmer werden vom SEK übernommen. Zielgruppe des Studienseminars sind wie immer junge Menschen bis 30 Jahre und junge Multiplikatoren der politischen Bildungsarbeit in Eurem Kolpingverband. Auf jeden Fall sollte jedoch auch gewährleistet sein, dass die Teilnehmer der deutschen Sprache mächtig sind oder ein Dolmetscher dabei ist, der für die anderen Teilnehmer aus der deutschen Sprache in die Muttersprache übersetzen kann, da die Seminarsprache wie immer Deutsch sein wird. Die tatsächlich entstandenen Fahrtkosten (Eisenbahn 2. Klasse oder PKW-Fahrgemeinschaften, Flugkosten sind nicht erstattungsfähig!) werden gegen Vorlage der Fahrscheine bis max. 100 EURO pro Person erstattet. Die wichtigsten Informationen zum Seminar (Einladung bzw. Anmeldeformular, Programmentwurf, Einführungsunterlage, Stadtplan von Strasbourg, Sehenswürdigkeiten der Stadt Strasbourg, Lageplan des Europazentrums in Strasbourg usw.) können Sie auch von folgenden Internet-Auftritten herunterladen: http://www.kolpingwerk-europa.net/ Leider sind auch dieses Mal die Teilnehmerplätze im Seminar begrenzt, so dass angesichts der hohen Zahl an Kolpingverbänden nur 2 Teilnehmer aus jedem Land teilnehmen können. Bitte meldet uns den Teilnehmernamen möglichst schnell, spätestens aber bis zum 25. Februar 2008. Bei fehlender Rückmeldung, werden wir die Plätze wie gewohnt anderen interessierten Verbänden zuteilen. Im Anhang findet Ihr das komplette Seminarprogramm und alle Informationen. Wir erwarten Eure baldigen Anmeldungen und freuen uns schon auf Eure Teilnahme. Gregor Federhen Projektreferent für Mittel- und Osteuropa
miko | 27.1.2008 22:56
Ahojte, Chcel by som vas poprosit, keby ste mi dali nejake hlasy. Ide o WordPress sutaz, na ktorej ma vybrali medzi naj 12 a teraz zalezi na tom kto si zozenie ludi co mu daju hlasy. Tu je link: [code]http://blog.lunarpages.com/2008/01/23/final-12-entries-wordpress-design-contest/[/code] Hlasujte za Daisy dream by Michal Uhrin . Dakujem vam
prezes | 17.12.2007 11:28
Zmysel rozvojovej pomoci James Shikwati (35), zakladateľ Region Economic Network v Nairobi, je vášnivý obhajca globalizácie. Bojuje za slobodný obchod a viac samostatnosti v rozvojových krajinách. Pre týždenník SPIEGEL sa zhováral Thilo Thielke. Pán Shikwati, na summite G 8 v Škótsku sa má rozhodnúť o zvýšení pomoci Afrike... Preboha, prestaňte s tým! Prestať? Bohaté západné národy si dali za cieľ odstrániť hlad a chudobu. Takéto predsavzatia škodia nášmu kontinentu už 40 rokov. Ak chcú vyspelé národy Afričanom naozaj pomôcť, mali by konečne zastaviť tú otrasnú rozvojovú pomoc. Tým krajinám, ktoré dostali najviac rozvojovej pomoci sa vodí najhoršie. Napriek miliardám, ktoré sem pritiekli, je kontinent chudobný. Mohli by ste nám tento paradox vysvetliť? Financované sú rozsiahle byrokracie. Podporuje sa korupcia a samoľúbosť, Afričania sú vychovávaní k nesamostatnosti a žobraniu. K tomu ešte rozvojová pomoc všade oslabuje lokálne trhy a ducha podnikavosti, ktorého súrne potrebujeme. Aj keď to môže znieť absurdne, rozvojová pomoc je jednou z príčin afrických problémov. Keby sa s ňou skoncovalo, malý človiečik by to ani nepocítil. Iba funkcionári by boli šokovaní. Preto neustále opakujú, že svet sa bez tejto pomoci zrúti. Ale aj v krajine ako je Keňa každý rok umierajú ľudia od hladu. Tým predsa treba pomôcť. Lenže týmto ľuďom musia pomôcť samotní Keňania. Ak v nejakej oblasti Kene zavládne sucho, naši skorumpovaní politici automaticky vykrikujú, že treba viac pomoci. Na toto volanie ihneď zareaguje program Spojených národov pre výživu. Teda obrovský úrad, ktorého „aparátčikovia“ sú v absurdnej situácii. Upísali sa boju proti hladu, ale ak by bol hlad naozaj odstránený, prišli by o prácu. Prirodzene, keď príde požiadavka ďalšej pomoci, ochotne ju príjmu. Následne vypýtajú ešte o čosi viac prostriedkov, ako než si pôvodne pýtala africká vláda a obrátia sa na svoju centrálu. Potom sa na lodiach do Afriky vyvezú tony obilia... ...Obilia, ktoré pochádza väčšinou od štedro dotovaných európskych a amerických poľnohospodárov... ...a po istej dobe sa toto obilie privezie do prístavu v Mombase. Časť sa hneď dostane do rúk bezohľadných politikov, ktorí pomoc posunú svojmu kmeňu, aby si tak podporili volebnú kampaň. Ďalšia časť poputuje na čierny trh. Tam sa potom tony obilia predajú, za dumpingové ceny. Domorodý poľnohospodár môže hneď svoju motyku pustiť z ruky. S programom Spojených národov pre výživu nie je nikto schopný držať krok. A keďže domorodí poľnohospodári sú pod týmto enormným tlakom likvidovaní, nebude mať Keňa žiadne zásoby, ani keď budúci rok príde skutočný hladomor. Celé je to jednoduchý kolobeh s ťažkými dôsledkami. Keby OSN nerobila nič, ľudia by zomierali od hladu. To si nemyslím. V takom prípade by sa Keňania museli odhodlať k nadviazaniu obchodných stykov s Ugandou alebo Tanzániou a nakúpiť potraviny tam. Tento obchod je pre Afriku životne dôležitý. Prinútil by nás, aby sme sami zlepšili infraštruktúru a tiež urobiť hranice, ktoré mimochodom vytvorili Európania, trochu priepustnejšie. Rovnako je nevyhnutné, prijímať zákony, ktoré uprednostňujú trhovú ekonomiku. Bola by vôbec Afrika schopná vyriešiť svoje problémy sama? Samozrejme. V žiadnej krajine južne od Sahary nemusí panovať hlad. Okrem toho, máme k dispozícií bohaté prírodné zdroje: ropu, zlato a diamanty. V bohatých štátoch sa stále vzbudzuje dojem, že bez rozvojovej pomoci by Afrika padla na kolená. Ale verte mi, Afrika tu bola aj pred vami, Európanmi, a nevodilo sa nám až tak zle. Vtedy tu ešte nebolo AIDS. Ak by boli hororové správy pravdivé, museli by dnes vlastne už všetci Keňania byť mŕtvi. Ale zrazu sa všade robia testy a vysvitlo, že tie čísla boli neskutočne prehnané. Nie tri milióny Keňanov je infikovaných, zrazu je to len necelý milión. Malária je tu rovnako veľkým problémom, ale o tom sa vôbec nehovorí. Prečo to tak je? AIDS je bomba kšeft. Možno najväčší v Afrike. Nič neuvoľní tak veľa peňazí ako šokujúce štatistiky o AIDS. V prípade AIDS ide o politickú chorobu a voči tejto otázke by sme mali byť mimoriadne nedôverčiví. Američania a Európania zastavili sľúbenú pomoc pre Keňu. Krajina je podľa nich príliš skorumpovaná. Len sa obávam, že za chvíľu tie peniaze začnú predsa len vyplácať. Do niečoho to predsa vraziť musia. Bohužiaľ, ničivému európskemu nutkaniu páchať dobro sa zavše nedá čeliť zdravým rozumom. Je predsa nepochopiteľné, že po voľbách, ktoré ukončili diktatúru Daniela arap Moisa sa hneď otvorili všetky kohútiky medzinárodnej pomoci. Takáto pomoc je väčšinou viazaná na konkrétny účel. Tým sa predsa nič nemení. Milióny dolárov určené pre boj s AIDS stále ležia na kenských účtoch a doteraz neboli minuté. Naši politici sú zavalení peniazmi, pričom sa pokúšajú čo najviac si odložiť sami pre seba. Zosnulý tyran Stredoafrickej republiky, Jean-Bédel Bokassa cynicky vystihol fakty: „Všetko v našej krajine platí francúzska vláda. My od Francúzov vypýtame peniaze, dostaneme ich, minieme ich.“ Na Západe je mnoho súcitiacich ľudí, ktorí chcú Afrike úprimne pomôcť. Každý rok venujú peniaze, mnohí posielajú šatstvo... A zaplavujú ním naše trhy. Na našich tzv. mitumba trhoviskách si darované šatstvo môžeme lacno kúpiť. Je tu pár Nemcov, ktorí tu za pár šupov zoženú napríklad futbalové triká Bayernu Mníchov, ktoré nemecké deti v dobrej viere venovali Afričanom. Títo kupci to potom trojnásobne drahšie vydražia cez Ebay a pošlú to späť do Nemecka. Je to šialenstvo! A dúfajme, že výnimka. Čo majú znamenať tie hory šatstva? Tu nikto nemrzne. Namiesto toho sú naši krajčíri nezamestnaní. Majú sa ako naši poľnohospodári. Aj napriek nízkym mzdovým nákladom, tak lacno nikto v Afrike nevyrába, aby mohol konkurovať darovaným veciam. V roku 1997 bolo v Nigérií zamestnaných 137 tisíc pracovníkov v textilnom priemysle. V roku 2003 to bolo už len 57 tisíc ľudí. A tak to je všade, kde prehnaná štedrosť narazí na krehké africké trhy. A čo Nemecko po vojne? Bez Marshallovho plánu by sa nepostavilo na nohy. Nie je to príklad úspešne použitej rozvojovej pomoci? Nemecko bolo aj pred vojnou vysoko industrializovanou krajinou. V podstate bolo po vojne najmä potrebné znovu vybudovať zničenú infraštruktúru. Aj škody, spôsobené tsunami v Thajsku sa dajú s trochou pomoci napraviť. Avšak Afrika musí krok k modernému veku urobiť sama. Nevyhnutná je zmena mentality. Musíme prestať hľadieť sami na seba ako na poberateľov almužny. Samotní Afričania sa už medzičasom považujú len za obete. No nikto si napríklad nevie Afričana predstaviť ako obchodníka. Aby sme dosiahli pokrok, veľmi by pomohlo, keby sa charitatívne organizácie stiahli. Keby to urobili, až potom by zaniklo veľa pracovných miest. Ktoré sú však úplne umelé a skresľujú skutočnosť. Jasné, zamestnania v zahraničných organizáciách sú veľmi obľúbené. Preto si aj vždy môžu vyberať tých najlepších ľudí. Ak nejaká charitatívna organizácia potrebuje šoféra, uchádzajú sa o miesto desiatky záujemcov. Rozvojovému pomocníkovi nebude stačiť len bežný šofér, ktorý hovorí jazykom svojho kmeňa, ale musí tiež vedieť po anglicky a mať vyberané spôsoby. Zrazu sa stane, že africký biochemik jazdí s charitatívnym pracovníkom po vidieku a rozdávajú potraviny, ktoré likvidujú miestnych poľnohospodárov. Je to neskutočný nezmysel. Ale spolková vláda je hrdá, že presne preveruje, koho podporí. A čo z toho vzíde? Katastrofa. Rwandský prezident Paul Kagame všetky peniaze spreneveril. Pritom ten chlap má už na svedomí množstvo ľudí, ktorých zabila jeho armáda v susednom Kongu. Čo by teda mali Nemci robiť? Ak chcete naozaj bojovať proti chudobe, mali by ste sa kompletne stiahnuť aj s vašou rozvojovou pomocou a dať konečne Afrike šancu, aby sa o svoje prežitie postarala sama. Dnes je Afrika ako dieťa, ktoré hneď volá po svojej pestúnke, keď sa niečo nepodarí. Afrika by mala stáť na vlastných nohách. Preložil: Lukáš Krivošík
Katka | 20.11.2007 11:29
pozrite si novovytvorenu stranku www.klapancie.sk
info | 16.11.2007 9:10
Field of Study: Social Studies, Media, Communication, Journalism, PR Language: English, Swahili is no precondition but strongly recommended Number of Participants: 2 The Nairobi slums are often associated only with poverty, diseases and crime, they are thought of as a place where all the hope is lost. Despite the difficult living conditions many organizations develop in slums through the initiative of young people who want to improve their own lives and the lives of their community. The “Nairobi South Youth Group” (NSYG) is a youth group managed and run by and for the youth. It was established in 2002 and its youth are 43 active implementers of the programs who act as youth role models in the communities. The group responds to the development challenges of its community through social entrepreneurship and youth led business start ups. Another aim is to advocate on behavior change towards the spread of HIV/AIDS and other related diseases, drug abuse and crime. NSYG is in the process of creating a network of the existing youth organizations where information exchange flow is free, there is transparency and areas of joint or specific interests clearly stated and well known. An overview of existing youth organizations is necessary in order to reach this aim and in order to establish possibilities for more efficiency and cooperation. GLEN participants should develop a detailed concept of systematic grouping of all the youth initiatives and their resources. NSYG can provide all relevant information about Nairobi youth groups. The GLEN participants will visit the NSYG partner youth groups to learn about their area of activities and to establish relationships with the group, because for this clustering approach, trust is a crucial factor. Communication skills and openness of the GLEN participants are as important as technical competences. The project is scheduled to run three months between July and October 2008. The preparatory phase of the project will take place in English. The GLEN project team will be composed of one German/Swiss and one Slovak participant. Project proposed by: Magdalena Andrzejewski, Kuria Laban (NSYG)